První část ZDE.
Základ v súčasnej úpravy odmeňovania duchovných predstavuje stále platný, aj keď viac krát novelizovaný, zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Na základe tohto zákona duchovným poskytuje odmenu ich zamestnávateľ – príslušná cirkev alebo náboženská spoločnosť1, finančné prostriedky na platy duchovným a na odvody do poistných fondov však poskytuje štát vo forme priamych dotácií v rámci schváleného štátneho rozpočtu2. Počty duchovných a celú personálnu politiku určuje jedine aj v zmysle Ústavy SR samotná cirkev alebo náboženská spoločnosť3. Štát tak síce má zákonnú povinnosť zabezpečiť platy a odvody všetkým duchovným, na ich počet ale nemá žiadny vplyv.
Okrem financovania platov duchovných štát priamymi dotáciami z väčšej časti kryje prevádzku ústredí cirkví (biskupských úradov). Ročne poskytnuté príspevky sú cirkvi a náboženské spoločnosti povinné vyúčtovať, ostatné potrebné prostriedky si musia zadovážiť z vlastných zdrojov4.
V rámci poskytovanej dotácie štát cirkvám a náboženským spoločnostiam poskytuje úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkvi a náboženských spoločností v duchovnej správe, cirkevnej administratíve, alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada5, ďalej náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, riadnych vecných nákladov spojených s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov, s cirkevnou administratívou i osobitnú pomoc s úhradou mimoriadnych vecných nákladov.
Za osobné požitky sa podľa zákona považujú základný plat, hodnostný prídavok a zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti. Sumy základného platu, podmienky na priznanie hodnostného prídavku a jeho výšku a podmienky na priznanie zvýšenia základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti a podrobnosti o tomto zvýšení ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkvi a náboženských spoločnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“).
Základný plat jednotlivých duchovných sa určuje podľa zaradenia vykonávanej funkcie do príslušnej skupiny6 a započítateľnej doby vykonávania činnosti v duchovnej správe (príloha č. 1 nariadenia vlády)7. Cirkvi a náboženské spoločnosti nemôžu určovať, výkon ktorých duchovenských činností bude zaradený do ktorej skupiny, nariadenie vlády im ale takpovediac dalo voľnú ruku pri rozhodovaní do ktorého platového stupňa podľa započítateľnej doby vykonávania duchovenskej činnosti bude duchovný zaradený8. Základný plat sa v príslušnom roku zvýši o rovnaké percento alebo o rovnakú pevnú sumu a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Hodnostný prídavok sa poskytuje duchovnému podľa zaradenia jeho funkcie do skupiny C až G a to podľa miery zodpovednosti a významu vykonávanej funkcie v rámci duchovenskej činnosti. Nariadenie vlády upravuje len rozpätie sumy prídavku, jeho konkrétnu výšku si určí príslušná cirkev9.
Príslušná cirkev môže duchovnému na ocenenie vysokej kvality duchovenskej činnosti zvýšiť základný plat ustanovený pre príslušný platový stupeň až do výšky 30 % jeho základného platu.10
Zo súčasnej právnej úpravy odmeňovania duchovných vyplýva relatívne veľké množstvo aplikačných problémov.
Konfesnoprávna úprava hospodárskeho zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností upravuje vzťah medzi cirkvami a štátom11, pracovnoprávny vzťah medzi príslušnou cirkvou a duchovným necháva nepovšimnutý. Môžeme sa preto domnievať, že zákon v spojení s nariadením vlády upravuje iba výšku dotácie, ktorú štát poskytne na úhradu odmeny duchovných, nie odmenu, ktorú by mala cirkev a náboženská spoločnosť poskytovať duchovnému, ktorý je v pozícii zamestnanca cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce v oblasti pracovnoprávnych vzťahov osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú Zákonníkom práce, len ak Zákonník práce, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak.
S poukazom na uvedené úvahy, zákon, ani nariadenie vlády, nemôžeme považovať za osobitný predpis podľa § 3 ods. 3 Zákonníka práce.
Vzhľadom na rôznu formu vnútorných predpisov cirkví a náboženských spoločností o odmeňovaní svojich duchovných a ich prístupnosť verejnosti, ako aj z dôvodu exemplárnosti, ďalšiu pozornosť zameriame na Rímskokatolícku cirkev, ktorá je s 62% hlásiacich sa k nej obyvateľov SR najpočetnejšou registrovanou cirkvou12 a ktorá takýto vnútorný predpis má zverejnený.
Vnútorným predpisom Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike upravujúcim vzťahy medzi duchovným a cirkvou je Kódex kánonického práva (ďalej len „CIC“). Ten však odmeňovanie duchovných upravuje len veľmi všeobecne. Podľa kán. 281 CIC si klerici zasluhujú remuneráciu, primeranú ich postaveniu, so zreteľom tak na povahu samej úlohy, ako aj na miestne i časové okolnosti, ktorou sa môžu postarať o svoje životné potreby aj o spravodlivú odmenu tým, na ktorých službu sú odkázaní. Osobitne sa upravuje odmeňovanie ženatých diakonov. Diakoni, ktorí sa úplne venujú cirkevnej službe, zasluhujú si remuneráciu, ktorou sa môžu postarať o svoje materiálne zabezpečenie i svojej rodiny; tí však, ktorí dostávajú remuneráciu na základe občianskeho zamestnania, ktoré vykonávajú alebo vykonávali, z týchto príjmov sa majú postarať o svoje potreby a o potreby svojej rodiny.13 Poskytovanie odmeny upravuje aj kán. 418 CIC, podľa ktorého v prípade preloženia až do kánonického prevzatia vlastnenia novej diecézy preložený biskup v diecéze, z ktorej bol preložený dostáva plnú remuneráciu, vlastnú úradu. Pri ukladaní cirkevných trestov má ordinár povinnosť dbať o to, aby klerik nestratil prostriedky nutné k obžive. Táto povinnosť zaniká až prepustením z duchovného stavu, avšak v prípade, že by sa po prepustení ocitol v skutočnej núdzi, má sa ordinár o neho postarať čo možno najlepším spôsobom.14
Vzhľadom na uvedené sme toho názoru, že na odmeňovanie duchovných je možné aplikovať ustanovenia Zákonníka práce o odmeňovaní. Tento názor potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Českej republiky15, podľa ktorého v prípade odmeňovania a náhrady mzdy, prípadne iných majetkových nárokov zamestnancov nejde o zásah do vnútornej autonómie cirkvi a jej rozhodovacej právomoci. V prípade týchto alebo obdobných majetkových nárokov vystupuje do popredia súkromnoprávny charakter cirkvi ako právnickej osoby, ktorá má určité záväzky voči právnickým osobám alebo fyzickým osobám a tieto osoby majú mať rovnaké postavenie pred zákonom.
Odmeňovanie v rámci pracovnoprávnych vzťahov patrí do tzv. majetkovo-právnej obsahovej časti pracovného pomeru, v rámci ktorej by cirkvi a náboženské spoločnosti mali postupovať tak, ako iný zamestnávateľ.16
Zákonník práce neustanovuje žiadne horné hranice poskytovania mzdy, zmluvnú voľnosť účastníkov pracovného pomeru však obmedzuje zákonnou minimálnou mzdou17. Výška priemerného zárobku zamestnanca nesmie byť podľa ust. § 134 ods. 5 Zákonníka práce nižšia ako minimálna mzda; ak by zistený alebo používaný priemerný zárobok zamestnanca bol nižší ako zákonom garantovaná suma, zamestnávateľ je povinný ho zvýšiť na sumu zodpovedajúcu minimálnej mzde. V zmysle ust. § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Týmto zákonom je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorý v súčinnosti s nariadením vlády č. 280/2016 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017, ustanovili sumu minimálnej mzdy účinnú od 1. januára 2017 na 435 eur pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. 2,50 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je podľa §120 Zákonníka práce povinný prihliadať aj na minimálne mzdové nároky, ktoré predstavujú najnižšiu možnú hranicu mzdy medzi účastníkmi pracovného pomeru v závislosti od jej zložitosti a náročnosti18. Zavádzajú tak najnižšiu možnú hranicu mzdy medzi účastníkmi pracovného pomeru v závislosti od jej zložitosti a náročnosti. Zákonník práce vďaka tomu garantuje minimálnu hranicu tarifnej mzdy v závislosti od kvalifikačnej náročnosti vykonávanej práce a neumožňuje zamestnávateľovi poskytovať rovnakú mzdu zamestnancovi vykonávajúcemu najjednoduchšie práce a zamestnancovi vykonávajúcemu kvalifikačne zložité práce. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, priemerný zárobok sa zvýši na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
Základný plat duchovného podľa nariadenia vlády vo všetkých prípadoch nezodpovedá nielen minimálnym mzdovým nárokom, ale dokonca v niektorých prípadoch ani minimálnej mzde. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú ako zamestnávatelia podľa Zákonníka práce povinné popri odmene poskytovanej na základe nariadenia vlády svojim duchovným poskytnúť aj doplatok do sumy minimálneho mzdového nároku, čo sa však (aj napriek zakotveniu povinnosti poskytovať odmenu zodpovedajúcu ich postaveniu v Kódexe kánonického práva) v súčasnosti nedeje. Ide tak o porušenie pracovnoprávnych predpisov.
I keď cirkvi a náboženské spoločnosti nemusia požiadať štát o úhradu osobných požitkov duchovných, ak ich prostriedky nepostačujú na poskytnutie odmeny do sumy minimálneho mzdového nároku, mali by sa aktívnejšie zasadiť o zvýšenie súm osobných požitkov poskytovaných štátom na takú úroveň, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnoprávnych predpisov.
V tejto súvislosti môžu zaznieť výhrady voči rozdeľovaniu finančných prostriedkov na platy duchovných. Ide o problém pracovnej zaťaženosti duchovných jednotlivých cirkvi. Ak by sa za kritérium považoval počet veriacich cirkvi na jedného duchovného, je tento pomer v neprospech veľkých cirkvi oproti malým náboženským spoločenstvám.19
Rovnako sa môžu objaviť názory, podľa ktorých sú doplnkovým príjmom duchovných milodary a preto je súčasná výška odmeny duchovného postačujúca. Tento pohľad je však podľa nášho názoru veľmi zjednodušený.
Kódex kánonického práva v kán. 945 CIC síce dovoľuje prijať venovaný milodar, aby duchovný obetoval omšu na určitý úmysel, avšak ak nie je zrejmý opak, prezumuje sa, že milodary, ktoré sa dávajú predstaveným alebo administrátorom ktorejkoľvek cirkevnej právnickej osoby (napr. farárovi farnosti), sú dané samej právnickej osobe. Preto v prípadoch, kedy veriaci poskytujúci milodar ho neposkytne výslovne duchovnému, je príjem z milodaru príjmom napr. farnosti. Obdobne, ak by úlohu farára vykonal niekto iný (vrátane kaplána) a nie je zrejmá opačná vôľa darcu, milodar ktorý pri tejto príležitosti dostane od veriacich má podľa kán. 531 CIC odovzdať do farského fondu.
Okrem toho popri uvedenom zároveň platí, že kňaz, ktorý v ten istý deň slávi viac omší, každú môže obetovať na úmysel, na ktorý bol venovaný milodar, s tým, že si má ponechať milodar iba za jednu omšu a ostatné má odovzdať na ciele, ktoré predpísal ordinár (kán. 951 CIC).
Uvedený názor zároveň neplatí ani v prípade duchovných, ktorí sú členmi rehoľného spoločenstva, nakoľko takto prijaté dary sú povinní odovzdať v prospech svojej rehole.
Nakoniec uvedený názor neobstojí ani z toho dôvodu, že v prípade milodarov ide o dary veriacich a nie plnenie poskytované cirkvou a náboženskou spoločnosťou v pozícii zamestnávateľa duchovnému v pozícii zamestnanca.
Paradoxná situácia nastáva v prípade odmeňovania duchovných za prácu nadčas, prácu vo sviatok a nočnú prácu.
Podľa ust. § 52a Zákonníka práce sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase (t.j. tretia časť Zákonníka práce). To však nemusí platiť v prípade ust. § 121 Zákonníka práce, ktoré patrí do štvrtej časti Zákonníka práce upravujúcej odmeňovanie, a podľa ktorého za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. A teda aj keď nie je možné aplikovať ustanovenie § 96 Zákonníka práce, ktoré upravuje prácu nadčas, zamestnávateľ je viazaný ust. § 121 Zákonníka práce. Uvedené platí aj v prípade povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi mzdu a mzdové zvýhodnenie za výkon nočnej práce.
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, za prácu vo sviatok a nočnú prácu nezohľadňuje ani nariadenie vlády.20
Súčasná úprava odmeňovania duchovných reprezentovaná nariadením vlády nezohľadňuje ani osobný status duchovného. Príjem kňaza žijúceho v celibáte je rovnaký, ako príjem kňaza, ktorý môže byť, resp. je, živiteľom rodiny. Aj tak nízky príjem duchovného, ktorý je živiteľom rodiny, stavia jeho rodinu do nepriaznivej finančnej situácie, čo neraz musia riešiť druhým, civilným zamestnaním.
Keďže vzťah medzi cirkvou a náboženskou spoločnosťou a duchovným je pracovnoprávny, na rozdiel od úpravy účinnej počas obdobia komunistického režimu, pri odmeňovaní duchovného štátna príslušnosť duchovného v súčasnosti nezohráva žiaden význam. Na základe toho štát prispieva na odmenu duchovného, ktorý nie je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky.
Na druhej strane, štát prispieva aj na činnosť duchovného, ktorý je síce v pracovnoprávnom vzťahu s ordinárom sídliacim na území Slovenskej republiky, duchovenskú činnosť však vykonáva v cudzine. Vzniknutú situácie však z pohľadu efektivity vynaložených verejných prostriedkov nemožno považovať za vhodnú.
Z historického kontextu je zrejmé, že model, ktorý na Slovensku existuje je tradičný a má historické korene siahajúce prakticky do konca 19. storočia. Podstata a filozofia zákona č. 219/1949 Zb. vznikla v diametrálne odlišnej politickej a historickej situácii a dnes je jeho aplikovanie ako aj princíp nevyhovujúci.
Súčasný model financovania nezohľadňuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi príslušnou cirkvou a náboženskou spoločnosťou, ktorá vystupuje v pozícii zamestnávateľa, a duchovným v pozícii zamestnanca, v dôsledku čoho sa pri poskytovaní dotácie dostáva do úzadia fakt, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú povinné duchovným poskytovať odmenu zodpovedajúcu pracovnoprávnym predpisom. Odmena vyplácaná vo výške určenej nariadením vlády v niektorých prípadoch nezodpovedá požiadavkám minimálnej mzdy a dokonca vo všetkých prípadoch požiadavkám minimálnych mzdových nárokov. Cirkev a náboženská spoločnosť ako zamestnávateľ síce má povinnosť doplatiť duchovnému odmenu to tejto výšky, vzhľadom na prostriedky, ktoré majú k dispozícii sa tomu tak nedeje. Preto v aplikačnej praxi nastávajú prípady, kedy príjem duchovného nepostačuje na pokrytie jeho životných potrieb, prípadne životných potrieb jeho rodiny, čo sú v niektorých prípadoch nútení riešiť druhým, civilným zamestnaním.
Uvedený stav považujeme za nevyhovujúci. Keďže s prihliadnutím na historický kontext možno zodpovednosť za uvedenú situáciu pripísať aj štátu, štát by mal, v úzkej spolupráci s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, uvedenú situáciu aktívne riešiť.
JUDr. Viktor Křižan PhD.
Príspevok sa zameriava na právnu úpravu odmeňovania duchovných na území Slovenskej republiky, a to ako v minulosti, tak i v súčasnosti. Podľa najdôležitejšieho záveru, ku ktorému autor vo svojom príspevku dospel, súčasná úprava odmeňovania duchovných je nedostatočná, nakoľko sa do popredia dostáva vzťah štát – cirkev, pričom vzťah cirkev – duchovný zostáva v úzadí. V dôsledku toho nastáva situácia, kedy odmena duchovného nezodpovedá nielen požiadavkám minimálnych mzdových nárokov, ale v niektorých prípadoch ani požiadavke minimálnej mzdy.
From a historical context, it is evident that the model that exists in Slovakia is traditional and has historical roots dating back almost to the end of the 19th century. The essence and philosophy of the Act no. 219/1949 Coll. on economic ensuring churches and religious societies by the State arose in diametrically opposed political and historical situation and today is its applying and also principle unsatisfactory. On the basis of that law, the State provides to churches and religious communities resources to salaries of clergy, on social security contributions and partial operation of church headquarters (mostly bishop’s offices).
Current funding model does not reflect the existence of an employment relationship between the Churches and religious communities, who are under labour law regulation considered as the employer and the priests under labour law regulation considered as an employee. Due that the in providing of the State subsidies gets to the background fact, that churches and religious communities are obliged provide to their priests compensation under labour law regulation. Present remuneration in some cases does not meet the minimum wage and even in all cases does not meet the requirement of minimum wage claims. Church and religious community as an employer has indeed a obligation pay the difference amount to the priest, but given the resources available to them this is not happening. Therefore, in reality occur situations, when the income spiritual is insufficient for covering his living needs, in some cases living needs of his family, what are sometimes forced to solve by a second, civilian job.
Mentioned state we consider as defective. Taking into account the historical context can be responsibility for this situation attributed to the State, the State should, in close cooperation with churches and religious communities, actively solve this situation.
BARANCOVÁ, H.: Právne postavenie kňaza z hľadiska pracovného práva. t. č. v tlači
BARANCOVÁ, H.: Slovenské a európske pracovné právo. Žilina, Poradca podnikateľa, 2004, 988 s., ISBN 80-88931-32-0
BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H, Beck, 2015, 1240 s., ISBN 978-80-89603-31-2
BARANCOVÁ, H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. Druhé prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Sprint 2 s.r.o., 2013, 598 s., ISBN 978-80-89393-97-8
CIKEŠ, R.: Financovanie cirkví a náboženských spoločností štátom. In.: ŠMID, M., MORAVČÍKOVÁ, M. (eds.): Clara pacta – boni amici: zmluvné vzťahy medzi štátom a cirkvami. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2009. 607 s., ISBN 978-80-89096-38-1.
ČEPLÍKOVÁ, M.: Konfesné právo v Slovenskej republike. Vybrané kapitoly z histórie a súčasnosť. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi, 2011. 280 s., ISBN 978-80-89096-54-1.
HÁCHA, E., HOETZEL, J., WEYR, F., LAŠTOVKA, K. (eds.): Slovník veřejného práva československého. Svazek II., Brno: Polygrafia – Rudolf M. Rohrer, 1932
HRDINA, I. A.: Pracovněprávní poměry duchovních a zákoník práce. In: Právník. Roč. 146, č. 8 (2007)
KEMP, J.: Spolupráca štátu CaNs v oblasti finančných vzťahov na Slovensku. In. MORAVČÍKOVÁ, M., VALOVÁ, E. (zost.): Ročenka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví 2000. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2001. 214 s., ISBN 80-968559-1-3.
KOL. AUTOROV: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Fakty o zmenách v živote obyvateľov SR. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014, 172 s., ISBN 978-80-8121-370-0
MALÝ, K., SIVÁK, F.: Dejiny štátu a práva v Československu do roku 1918. Bratislava: Obzor, 1992. ISBN 80-215-0221-5.
MORAVČÍKOVÁ, M.: Štát a cirkev v Slovenskej republike. In. JOZEFČIAKOVÁ, S. (ed.): Štát a cirkev v postsocialistickej Európe. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2003, 156 s., ISBN 80-89096-11-5
MORAVČÍKOVÁ, M., CIPÁR, M.: Cisárovo cisárovi. Ekonomické zabezpečenie cirkví a náboženských spoločností. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2001. 279 s., ISBN 80-968559-0-5.
MUNKA, J.: Patronátne bremená a cirkevné dávky. Dunajská Streda: Rimsteinova kníhtlačiareň v Dunajskej Strede, 1937
OLŠOVSKÁ, A.: Pracovnoprávne postavenie osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis, Iuridica. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2005. ISBN 80-8078-055-2. s. 241-266
PEŠEK, J., BARNOVSKÝ, M.: Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948-1953. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1997. 312 s., ISBN 80-224-0528-0.
ŠABO, M.: Štát a cirkvi na Slovensku. Vývoj financovania cirkví. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2006. 136 s., ISBN 80-969600-24.
ŠABO, M.: Model financovania Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike v kontexte vývoja, princípov a perspektív vzťahov štátu a cirkví vo svete. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava, 2008. ISBN 978-80-89096-35-0.
TÓTH, L.: Postavenie zamestnancov cirkví a náboženských spoločností. In: Teoretické úvahy o práve. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, 2011. ISBN 978-80-8082-467-9
TRETERA, J. R.: Stát a církve v České republice. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 2002. 157 s., ISBN 80-7192-707-4.
VALEŠ, V.: Konfesní právo – průvodce studiem. Plzeň: Aleš Čeněk. 2008. 239 s., ISBN 978-80-7380-135-9.
ŽOFČINOVÁ, V., GYURI, R.: Osobitosti v pracovnoprávnom postavení zamestnancov cirkví a náboženských spoločností. In: KRIŽAN, V., MORAVČÍKOVÁ, M. (eds.): Sloboda jednotlivca a svet práce. Praha: Leges, 2014, ISBN 978-80-7502-067-3.
zákon č. 122/1926 Zb. z. a n. o úprave platov duchovenstva cirkví a náboženských spoločností štátom uznaných, príp. recipovaných
zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, vyhlásené znenie
zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov
zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov
nariadenie č. 219/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení rímskokatolíckej cirkvi štátom
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkvi a náboženských spoločnosti v znení neskorších predpisov
nariadenie vlády č. 280/2016, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z. o uzavretí Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
Katechizmus Katolíckej Cirkvi. 2. vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1999, 918 s., ISBN 80-7162-370-9
www.kbs.sk
Príloha č. 1: Stupnica základných platov duchovných v eurách mesačne (Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 299/2007 Z. z.)
Platový stupeň | Započítateľná doba vykonávania duchovenskej činnosti v rokoch | Stupnica základných platov podľa zaradenia do skupiny a započítateľnej dobyvykonávania duchovenskej činnosti | ||||||
Skupina | ||||||||
A | B | C | D | E | F | G | ||
1 | do 3 | 285,01 | 311,68 | 342,36 | 377,08 | 415,42 | 457,40 | 504,74 |
2 | od 3 do 6 let | 296,30 | 324,73 | 356,82 | 392,39 | 432,98 | 477,22 | 525,46 |
3 | od 6 do 9 | 308,08 | 337,37 | 370,76 | 407,78 | 450,15 | 497,06 | 546,69 |
4 | od 9 do 12 | 319,33 | 350,02 | 385,64 | 423,08 | 467,34 | 516,93 | 568,80 |
5 | od 12 do 15 | 331,07 | 363,07 | 400,07 | 439,37 | 485,35 | 535,87 | 590,49 |
6 | od 15 do 18 | 343,23 | 375,75 | 414,93 | 455,17 | 503,40 | 555,27 | 612,11 |
7 | od 18 do 21 | 355,42 | 388,78 | 429,41 | 471,81 | 521,46 | 574,19 | 633,74 |
| 8 | od 21 do 24 | 367,63 | 401,44 | 444,31 | 488,48 | 539,00 | 593,61 | 655,88 |
| 9 | od 24 do 27 | 379,80 | 414,93 | 459,20 | 505,20 | 557,06 | 613,35 | 677,99 |
| 10 | od 27 do 30 | 391,98 | 428,51 | 473,61 | 521,87 | 575,12 | 633,35 | 700,06 |
| 11 | nad 30 | 404,58 | 441,59 | 488,48 | 538,60 | 593,16 | 653,63 | 723,54 |