Už od staroveku je korupcia považovaná za jednu z najhorších, najrozšírenejších a najzákernejších praktík spoločnosti. Je hrozbou pre verejný sektor rovnako aj pre sektor súkromný. Podkopáva dôveru dôležitú pre udržiavanie potrebných hospodárskych a sociálnych vzťahov. V tomto príspevku sú zhrnuté opatrenia na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti korupcii. V prvom rade sem patria záväzné protikorupčné dohovory, etické kódexy (napr. Európska sieť súdnych rád má svoj etický kódex) a odporúčania vypracované pracovnými skupinami na mieru jednotlivým krajinám, ktoré sú síce nezáväzné, ale v boji proti korupcii nepochybne zohrávajú veľkú úlohu. Ďalším účinným nástrojom v boji proti korupcii je monitoring, ktorý predstavuje následnú kontrolu implementácie a aplikácie právne záväzných nástrojov v praxi, vrátane kontroly plnenia odporúčaní. Korupciou ako systémovým problémom na medzinárodnej úrovni sa zaoberajú Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Rada Európy (RE), Organizácia Spojených národov (OSN) a Európska únia (EÚ).
Medzi legislatívne opatrenia organizácie OECD patria legislatívne opatrenia, ako Odporúčanie Rady OECD týkajúce sa odpočítateľnosti úplatkov z daní (1996), Revidované odporúčanie Rady OECD z roku 1997, Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ozn. č. 318/1999 Z.z.), Odporúčania Rady OECD z roku 2009.
Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách bol prijatý v decembri 1997. Dohovor stanovuje právne záväzné normy pre trestný čin podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a svojim obsahom je najužšie zameraným protikorupčným dohovorom. Dohovor dbá i o dôkladné vykonávanie záväzkov, a to prostredníctvom kontrolného mechanizmu. Táto kontrola je vykonávaná Pracovnou skupinou OECD proti úplatkárstvu (ďalej len „WGB“ 1), ktorá je zložená z členov všetkých zmluvných štátov Dohovoru. Ide o systém pravidelného hodnotenia krajín, ktorý pozostáva z viacerých častí. Prvou je tzv. autoevaluácia (selfevaluation), ktorá sa vykonáva prostredníctvom vyplnenia dotazníka hodnotenou krajinou, ďalej sa kontrola vykonáva vzájomným hodnotením implementácie Dohovoru a jeho uplatňovania v praxi, ktoré je vykonávané zmluvnými stranami navzájom (krajinu hodnotia vždy dva iné vybrané štáty). Súčasťou spolupráce je aj záväzok zmluvných strán, odsúhlasených pracovnou skupinou, poskytovať informácie, a to väčšinou v rámci Tour de Table na plenárnych zasadnutiach, ktorá spočíva napr. vo výmene skúseností, informovaní sa o konkrétnych relevantných prípadoch trestnej činnosti podplácania zahraničného verejného činiteľa v medzinárodných obchodných transakciách a pod. Na základe týchto hodnotení a prísnych skúšok v každej krajine sú prijaté odporúčania pracovnej skupiny pre jednotlivé štáty, ktoré sú súčasťou monitorovacej/hodnotiacej správy.
Počas platnosti Dohovoru OECD proti korupcii pracovná skupina WGB vykonala 2 fázy hodnotenia. Fáza 1 bola zameraná na implementáciu Dohovoru do vnútroštátneho právneho poriadku a fáza 2 bola zameraná na vyhodnotenie existujúcich inštitúcií na aplikáciu Dohovoru. Momentálne prebiehajú vzájomné hodnotenia vo fáze 3, ktorá je zameraná na uplatňovanie Dohovoru v praxi.
Rada Európy vznikla na podporu pluralitnej demokracie a prevzala vedúcu úlohu v boji proti korupcii, nakoľko táto ohrozuje základné hodnoty Rady. V tejto súvislosti vyvinula viacero multilaterálnych právnych nástrojov zameraných na podporu krajín pri boji proti korupcii na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Medzi takéto nástroje Rady Európy zamerané na boj proti korupcii patrí Trestnoprávny dohovor o korupcii (ozn. č. 375/2002 Z.z.), Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (ozn. č. 345/2005 Z.z.) a Občianskoprávny dohovor o korupcii (ozn. č. 370/2003 Z.z.).
Trestnoprávny dohovor o korupcii bol uzavretý v roku 1999 a dopĺňa ho Dodatkový protokol z roku 2005. Za účelom kontroly implementácie a uplatňovania Trestnoprávneho dohovoru o korupcii plnenia záväzkov, ktoré z neho vyplývajú vznikla skupina GRECO, ktorá bola založená osobitnou dohodou. Zakladateľskými členmi boli Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Island, Írsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko a Slovensko bolo i jedným zo zriaďovateľov tejto skupiny.2 GRECO aplikuje obdobný mechanizmus vzájomných hodnotení ako WGB. Ide o expertný výbor so sídlom v Štrasburgu, ktorý bol v roku 1999 zriadený ako inštitút na hodnotenie legislatívnych a inštitucionálnych opatrení prijatých v oblasti boja proti korupcii. Primárnym cieľom jeho činnosti je získať prehľad o legislatívnom a inštitucionálnom zabezpečení boja proti korupcii v členských krajinách Rady Európy (“horizontal” evaluation procedure) a na základe toho prijímať adekvátne odporúčania na nápravu daného stavu (compliance procedure).
Dohovor OSN proti korupcii (UNCAC) bol uzavretý v roku 2003. Na pamiatku dňa uzavretia tohto dohovoru bol 9. december vyhlásený za Medzinárodný deň boja proti korupcii. Medzinárodný deň boja proti korupcii funguje ako upozornenie spoločnosti na celosvetový výskyt korupcie a na prezentovanie návrhov na jej potláčanie. Poukazuje zároveň na nevyhnutnosť zaoberať sa problematikou korupcie a jej potláčaním na všetkých úrovniach. Súčasne ide o znak toho, že časť sveta si uvedomuje ničivý vplyv korupcie na životy ďalších miliónov ľudí a spolu oceňuje odvahu tých jednotlivcov, ktorí sa odhodlajú na konkrétne kroky s cieľom dosiahnuť zmeny v oblasti boja proti korupcii.
A propos, Dohovor predstavuje najkomplexnejší nástroj v oblasti korupcie a patrí medzi tie najnovšie v medzinárodnej oblasti boja proti korupcii. Zároveň je považovaný za najširšie pôsobiaci právne záväzný protikorupčný nástroj na budovanie integrity a na boj proti korupcii. Článok 63 Dohovoru zriaďuje Konferenciu zmluvných strán, ktorá má posudzovať uplatňovanie Dohovoru v zmluvných štátoch. Na riešenie praktických otázok realizácie hodnotiaceho mechanizmu Konferencia na svojom zasadnutí v Doha, v novembri 2009, zriadila pri Sekretariáte UNODC pracovnú skupinu pre revíziu implementácie Dohovoru OSN proti korupcii (ďalej len „IRG“).
Dňa 1. septembra 2011 UNODC spustila webový protikorupčný portál známy ako TRACK (nástroje a zdroj vedomostí na boj proti korupcii). Portál poskytuje jedinečný vstup do elektronickej databázy právnych predpisov a judikatúry relevantnej pre UNCAC z viac ako 175 štátov, systematizovaných v súlade s požiadavkami Dohovoru. TRACK portál spája právne a neprávne vedomosti o boji proti korupcii a navrátenia majetku, ktorý umožňuje členským štátom, protikorupčným komunitám a širokej verejnosti prístup k týmto informáciám na jednom mieste. Informácie v tejto právnej knižnici je možné prehľadávať podľa rôznych kritérií, napr. podľa krajiny, podľa článku Dohovoru a ďalších.
Medzi legislatívne opatrenia Európskej únie patrí Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie (ozn. č. 42/2006 Z.z.), Protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ozn. č. 704/2004 Z.z.), Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ozn. č. 164/2009 Z.z.), Rámcové rozhodnutie 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore, Rámcové rozhodnutie 2008/852/SVV o vytvorení sieti kontaktných bodov v boji proti korupcii, Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 38, Oznámenie Európskej komisie EP a Rade – Boj proti korupcii (7. 6. 2011).
Protikorupčná legislatíva EÚ nebola však doposiaľ transponovaná vo všetkých členských štátoch. Dôvodom je, že niektoré neratifikovali základné medzinárodné nástroje. Táto skutočnosť potvrdzuje nedostatočné nastavenie protikorupčnej politiky členských štátov a potrebu stimulovania politickej vôle v boji proti korupcii. EÚ už v tomto smere začala vyvíjať iniciatívy. Jednou z nich je, že Komisia každé dva roky vypracováva protikorupčnú správu za účelom nastavenia cieľov a monitorovania týchto záväzkov členských štátov. Táto správa reflektuje výsledky a indikuje slabé stránky s návrhmi na riešenia a zabezpečuje výmenu skúseností. V neposlednom rade EÚ pracuje na vstúpení do organizácie GRECO a v súčasnosti sa negociuje návrh smernice o ochrane finančných záujmov EÚ (PIF) na expertnej úrovni v Rade EÚ. Medzi orgány napomáhajúce v boji proti korupcii na úrovni EÚ ďalej patria OLAF, Europol, Eurojust a EUCN.
Jednou z hlavných príčin existencie korupcie je ľudská vlastnosť, a to túžba po peniazoch. Privádza ľudí k použitiu nelegálnych prostriedkov, ktoré uľahčujú dosiahnutie finančného príjmu za predpokladu, že riziko odhalenia je menšie ako miera možného dosiahnutého zisku. Korupcia tak ohrozuje právny štát a preto zavádzanie prostriedkov na jej prevenciu a odhaľovanie by malo patriť medzi hlavné priority politík jednotlivých krajín.
Pri prevencii a boji proti korupcii je dôležité sústrediť sa na to, aby bola spoločnosť dostatočne informovaná o dopadoch a rizikách korupcie. Rovnako je potrebné nastaviť protikorupčné a sankčné mechanizmy tak, aby sa korupcia páchateľom neoplatila. Teda, aby bol dôsledok korupcie podstatne horší, ako prínos z nej. Ako všeobecný problém považujem nedostatočnú informovanosť spoločnosti a neuvedomovanie si dôsledkov korupčného správania na vývoj mladých ľudí, ktorý si už od začiatku osvojujú takéto návyky a považujú korupciu za súčasť bežného života. Uvedomovanie si dôsledkov by umožnilo aj pochopenie prepojenia tohto problému s fungovaním demokratického štátu, ktorý tak stráca dôveru spoločnosti. Spomínaný TRACK portál je len jedným z mnohých nástrojov, ktorý spája právne a neprávne vedomosti o boji proti korupcii a umožňuje členským štátom, protikorupčným komunitám a širokej verejnosti prístup k týmto informáciám na jednom mieste.
Zavedenie fungujúceho normatívneho systému a správne nastavenie sankcií stanovuje tiež silný základ v boji proti korupcii. Protikorupčné dohovory zavádzajú nevyhnutné požiadavky, ktoré majú členské štáty transponovať do svojich právnych poriadkov za účelom dosiahnutia cieľov v nich uvedených. Dohovory zároveň zavádzajú kontrolné mechanizmy a zakladajú pracovné skupiny, ktoré sa zúčastňujú jednotlivých fáz hodnotení korupcie. Počas stretnutí týchto pracovných skupín sa predkladajú odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na odstránenie indikovaných nedostatkov.