Tento článok sa zaoberá rozborom kriminalistickej balistiky v súčasnosti. Článok v krátkosti venuje pozornosť potrebe využitia kriminalistickej balistiky, objektom kriminalistickej balistiky, a taktiež svoju pozornosť venuje aj kriminalistickej balistike ako vede zaoberajúcej sa pohybom streli.
V súčasnosti, kriminalita vo svete narastá, pričom pri páchaní trestných činov sa čoraz častejšie používajú zbrane, a to hlavne ručné palné zbrane. Obyčajné, bežné obyvateľstvo nemá voľný prístup, a ani dôvod zbrane vlastniť. Môžeme povedať, že držba zbrane je prejavom určitého spoločenského postavenia, či už legálneho, alebo nelegálneho. V prípade páchania trestných činov ide práve o nelegálnu držbu zbrane. Osoby, ktoré majú vo vlastníctve takéto zbrane veľakrát patria do určitých organizovaných skupín, ktoré zbraň používajú ako zastrašovací prostriedok, resp. prostriedok, ktorým sa zbavujú „nepohodlných“ osôb, alebo na ochranu pred inými „živlami“. Práve v takom prípade, kedy sú spáchané trestné činy vraždy, resp. úkladné vraždy spáchané so zbraňou, trestné činy, pri ktorých bola spôsobená ujma na zdraví, resp. ťažká ujma na zdraví alebo majetku, nastupujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré vyšetrujú daný trestný čin, pričom skúmajú aj všetky informácie týkajúce sa použitej zbrane. V tomto prípade nastupuje kriminalistická balistika, ktorá skúma všetky tieto informácie, resp. dôkazy.
Kriminalistická balistika je jedna z najstarších metód skúmania v kriminalistickej vede. Zaoberá sa „mechanizmom výstrelu, pohybom strely v hlavni zbrane, dráhou strely pri lete na cieľ a deštrukčnými účinkami strely v cieli. Okrem toho skúma funkčnosť zbraní a streliva povýstrelovej splodiny.“1 Ako uvádza Porada pre kriminalistickú balistiku sú typické prípady jej využitia v kriminalistickej praxi týkajúce sa násilnej trestnej činnosti, ako aj v prípadoch organizovaného a medzinárodného zločinu.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že kriminalistická balistika sa nezaoberá vojenskou balistikou, lekárskou, prípadne biomechanickou balistickou.
Kriminalistická balistika má rôzne objekty skúmania. V najvýznamnejšom postavení sú zbrane v rôznych druhoch. Zbraňou sa rozumie: „Zbraňou sa z kriminalisticko-balistického hľadiska rozumie akýkoľvek predmet, pomocou ktorého možno na určitú vzdialenosť dopraviť strelu na cieľ.“2
Do tejto skupiny patria zbrane všetkých druhov, teda ide o zbrane vyrobené priemyselnou výrobou, alebo ručne zhotovené zbrane. Ďalším objektom skúmania kriminalistickej balistiky je strelivo. V zmysle kriminalistickej definície streliva ide hlavne o strelivo všetkých druhov, pričom jednotlivo môžeme strelivo členiť na strely a nábojnice. Kriminalistická balistika, taktiež venuje významnú pozornosť predmetom, ktoré boli zasiahnuté strelou resp. po výstrelovými splodinami ako napríklad popálenie, dym atď.
Strelou zbraňou sa rozumie predmet, ktorý bol rôznym spôsob prispôsobený tak, že aby po akumulovaní energie, dokáže vymršiť predmet (strelu) do rôznej vzdialenosti, a tento predmet je schopný zasiahnuť prípadne vyvolať deštrukcia zasiahnutého cieľa. V zmysle § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z. o o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Zbraňou prenosné zariadenie, ktoré vystreľuje, je konštruované alebo môže byť upravené tak, aby vystreľovalo strelu, a ktorého princípom funkcie je okamžité uvoľnenie energie pri výstrele; za zbraň sa považuje aj jej hlavná časť, súčasť zbrane, replika zbrane a napodobenina zbrane“ Hlavnou časťou zbrane rozumieme: „hlavnou časťou zbrane hlaveň, nábojová komora, vložná hlaveň, valec revolvera, záver, ktoré sú ako oddelené predmety zahrnuté do kategórie zbraní, na ktoré sú alebo majú byť namontované,“3 Súčasťou zbrane je: „prvok alebo náhradný diel osobitne skonštruovaný pre zbraň a podstatný pre jej funkciu vrátane hlavne, rámu, tela, záveru, puzdra záveru alebo valca revolvera, závorníka a akéhokoľvek zariadenia určeného alebo upraveného na tlmenie zvuku vyvolaného výstrelom zo zbrane“4 Replikou zbrane: „funkčná kópia zbrane, ktorej tvar a rozmery sú zhodné s pôvodnou zbraňou, ale technologický postup výroby ani materiál súčastí nemusí byť zhodný s pôvodnou zbraňou,“5 a v poslednom rade napodobeninou zbrane je: „funkčná kópia zbrane, ktorej tvar, rozmery a technologický postup výroby ani materiál súčastí nemusí byť zhodný s pôvodnou zbraňou,“6
Porada a kol. zadefinoval rozdelenie strelných zbraní do troch základných skupín, a to:
a) mechanické zbrane – pri mechanických zbraniach je hlavnou zložkou mechanická sila, ktorá pri uvoľnení uvádza do pohybu strelu. V tomto prípade prichádzajú do úvahy luky, kuše, praky. V minulosti tieto zbrane neboli významné pre kriminalistickú balistiku, nakoľko ich individuálna identifikácia podľa vystrelených šípov a pod. bola nemožná, avšak je dôležité spomenúť, že pri terajšom vývoji a modernizácií mechanických strelných zbraní sa stávajú čoraz účinnejšie a to využívaním optických zameriavačov, výrobou individuálnych striel (šípov atď.) čo nám umožňuje zlepšenie identifikácie a následnú odhaliteľnosť páchateľov trestných činov.
b) plynové zbrane – hlavným „pohonom“ strely je uvoľnenie energie pomocou stlačených plynov, t.j. cez hlaveň sa pomocou plynu ( kyslík resp. oxid uhličitý) pretláča guľovitá strela, nie však nábojnica. Nakoľko ide o zložitý tvar strely , strela je spôsobila na identifikáciu t.j. na určenie z akej zbrane bola strela vystrelená.
c) palné zbrane – táto skupina je čo sa týka kriminalistickej balistiky najvýznamnejšia, nakoľko s niekoľkými výnimkami palné zbrane využívajú hlaveň a používajú jednotný náboj, ktorý je zložený z nábojnice, strely, prachovej náplne a zápalky. Palné zbrane sú najčastejšie spôsobilé na identifikáciu.
Predmety so stopami zásahu a účinku strely:
V zmysle § 2 ods. 1 písm. g) a h) zákon č. 190/2003 Z.z o zbraniach a strelivách v znení neskorších predpisov sa strelivom rozumie: „strelivom náboj alebo nábojka; za strelivo sa považuje aj komponent streliva, (h) komponentom streliva zápalka, výmetová náplň alebo strela, ktoré sa používajú v zbraniach.“
Pre potreby špecifikácie streliva sú potrebné hlavné technické údaje a ich kaliber. Kalibrom rozumieme označenie, ktoré vyjadruje maximálny rozmer náboja. Pre kaliber v súčasnosti využívame tri systémy, a to:
Pre súčasné palné zbrane sa využívajú podľa Porady tri druhy zápalu:
Kriminalistickú balistiku ako vedu, ktorá sa zaoberá strelou, a teda jej pohybom, môžeme rozdeliť na tieto štyri základné oblasti:
1) Vnútorná balistika – hlavný cieľ tejto balistiky je zaoberať sa pohybom strely v hlavni až do okamihu, kedy strela opustí ústie hlavne, procesom výstrelu a vznikom zmien vonkajšej štruktúry časti zbrane, ktoré sa dostávajú do kontaktu so strelou i s nábojnicou. Skúma častice látok uvoľnených zo zbrane a náboja, spálené častice traskaviny a streliviny, častice kovov, z ktorých sú strely, nábojnice, zbrane vyrobené,“7
2) Prechodová balistika – sa zaoberá dejmi, ktoré prebiehajú pred ústim hlavne v dôsledku prudko vytekajúcich spalných plynov, dodatočne ešte urýchľujúcich strelu. Pre kriminalistiku je zaujímavé priestorové šírenie splodín výstrelu a ich zachytávaniu na povrchu prekážky alebo ich prípadné vniknutie do cieľa pri streľbe z bezprostrednej blízkosti, očadenie povrchu cieľa, prítomnosť, účinky a stopy zariadení ako napríklad eliminátor zdvihu, tlmiča hluku výstrelu, tlmiča plameňa a pod.
3) Vonkajšia balistika – popisuje stabilizovaný alebo nestabilizovaný let strely priestorom k cieľu. Jej zákonitosti sú významné napríklad pre rekonštrukciu dráhy strely na mieste činu, určovaní vzdialenosti streľby alebo stanovišťa strelca, pre posúdenie zložitého streleckého incidentu, ktorého sa zúčastnilo viacero strelcov s niekoľkými zbraňami a pod.
4) „Terminálna balistika – „zaoberá sa pohybom strely v cieli a jej významnou súčasťou je skúmanie ranivosti8 a smrtiaceho účinku strely.“9
V modernej kriminalistickej balistike, ktorá sa zaoberá pohybom strely sa sformovali nové oblasti, a to:
5) Postterminálna balistika – Podľa Planku, ide o čisto kauzistickú a experimentálnu vedu, ktorá výrazne posúva klasickú balistiku k balistike modernej. Vo svojej podstate sa postterminálna balistika zaoberá dejom, ktorý prebieha po prestrelení na cieľ (prekážku). Táto balistika ma uplatnenie hlavne v kriminalistike. Zaoberá sa otázkami, ktoré prebiehajú po tom, čo strela alebo iný fragment (napr. úlomok plášťa), alebo fragment cieľa v podobne sekundárnej strely (všeobecne projektil) opustí cieľ, spravidla nestabilizovane. Planka sa pokúsil priblížiť túto novú modernú balistiku na nasledovnom príklade: Ide o prípad lúpežného prepadnutia, pri ktorom páchateľ zasiahol svedka tejto udalosti výstrelom z perkusného revolvera do stehenného svalu. Pretože sa jednalo o zástrel a strela uviazla tesne pod kožou na opačnej strane, na nohaviciach sa našli dve porušené tkaniny, spôsobené dynamickým, lokálnym pretiahnutím kože na „výstrelovej“ strane. Experimentálne pokusy s balistickým gélom preukázali, že za určitých podmienok je pri zástrele strela obalená vrstvou elastického materiálu cieľa, schopná krátkodobo opustiť kontúry cieľa o niekoľko centimetrov a vrátiť sa späť, a pritom nedôjde k porušeniu povrchu cieľa na „výstrelovej“ strane. Priliehajúca tkanina pritom nemala takú pružnosť ako pokožka, a preto bola porušená.
6) Biobalistika – je relatívne samostatná oblasť modernej balistiky a kriminalistickej balistiky, zaoberajúcej sa interaktívnou väzbou zbraňový systém – človek. V podstate ide o mechaniku preniknutia projektilu vystreleného z palnej zbrane skrz živý organizmus a reakciou tela na spôsobené strelné poranenie.
Biobalistika, ide o interdisciplinárnu vedu, združuje niektoré súdnolekárske a súdno-balistické otázky ranivej balistiky a zaoberá sa napríklad modelovaním účinkov strelných zbraní na náhradných biologických cieľoch (hraničí s oblasťou tzv. „technickej medicíny“ a zasahuje do oblasti experimentálnej balistiky). Má širší rozsah než balistika ranivá, študuje nielen vplyv strely na cieľ, ale aj vplyv cieľa na strelu. Skúma niektoré ergonomické väzby človek – zbraň, napríklad hranice veľkosti odporu spúšte, kedy strelec pri psychicky náročnej a vyhrotenej situácií ozbrojeného stretu „neúmyselne“ stlačí spúšť. Zaujíma sa o fyzikálne vlastnosti biologických tkanív z pohľadu cieľového materiálu a ďalšími medziodborovými témami. Ľudské tkanivo a živé organizmy, sú zložité a majú ťažko predvídateľné chovanie. V balistike prebiehajú experimenty s rôznymi materiálmi, ktoré sa vlastnosťami podobajú na živé tkanivá. Biologické tkaniny sú nehomogénne. Práve homogenita náhradných materiálov umožňuje porovnávať rôzne balistické skúšky pre rôzne druhy projektilov a na ich základe odhadnúť predpokladané chovanie biologických tkanív. Medzi takéto materiály patrí napr. želatína alebo mydlo. Ako ďalšou vhodnou náhradou za živé tkaniny sa ponúka zmes parafínu a petrolátu.
Simulácia balistickej skúšky môže veľa vypovedať o danom trestnom čine. Je však dôležité vybrať vhodný materiál, ktorý sa pokúsi napodobniť biologický materiál, ako sme vyššie uvádzali, napr. želatína, mydlo atď.
Kriminalistická balistika môže byť členená na biobalistiku teoretickú, experimentálnu a kauzistickú.
Kriminalistický expertízny ústav Slovenskej republiky
Na území Slovenskej republike, je príslušným orgánom na skúmanie otázok balistiky „Kriminalistický a expertízny ústav Slovenskej republiky“ (ďalej len „ústav“), ktorý zriadilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v roku 1991 v zmysle nariadenia ministra vnútra č. 4/1991 Z.z. Ústav je organizáciou, ktorá zabezpečuje kriminalisticko-technickú a expertíznu činnosť, ktorá je využívaná pre potrebu Policajného zboru Slovenskej republiky, ďalej je využívaný orgánmi činnými v trestnom konaní a neposlednej rade je Ústav využívaný na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja.
Okrem iného, je Ústav znaleckou inštitúciou v odbore kriminalistika. Úlohou Ústavu ako takého, je skúmať stopy a vzorky z miesta činu, resp. vzorky a stopy s ním súvisiace, ktoré predkladajú súdy v rámci svojej decíznej právomoci a taktiež v rámci navrhovaných dôkazov účastníkov konania. Predmetné vzorky a stopy, taktiež predkladajú aj orgány činné v trestnom konaní. Je dôležité spomenúť, že znalec sa môže zúčastňovať obhliadky miesta činu, vypracováva znalecké posudky a pod.
Ústav je začlenený pod Prezídium Policajného zboru ako jeho samostatná súčasť, a to na:
I. Oddelenie vnútorné a materiálno-technického zabezpečenia
II. Oddelenie aplikovanej psychofyziológie
Odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz
Odbor kriminalistickej identifikácie
Odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
V súčasnosti, kriminalistická balistika napreduje míľovými krokmi. Prostredníctvom moderných kriminalistických vied, objasňuje čoraz viacej kriminalisticky významných otázok. Pri využívaní experimentov, napríklad v oblasti biobalistiky, kriminalistická balistika zažíva expanziu, ktorá vedie k zvyšovaniu percenta odhaľovania trestných činov. Podľa nášho názoru je kriminalistická balistika veľmi významná pri objasňovaní trestných činov a v zmysle uvedeného sa autor pokúsil ponúknuť náhľad do kriminalistickej balistiky v zmysle pojmov, objektov a vedy kriminalistickej balistiky.